tajomstvo kniha Cesta k pravej láske sa skrýva medzi rodinami dvoch zakladateľov Pittsburghu. Na jar 1822 sa Ellie Ballantyneová rozhodne zanechať školu a vrátiť sa k rodičom do Pittsburghu. Po príchode domov však zistí, že rodičia sú na dlhšiu dobu odcestovaní a nezdá sa, že by súrodenci jej návrat ktovieako vítali. Ellie je však odhodlaná vzdorovať prekážkam a nájsť si svoje miesto na zemi. Zakrátko si otvorí dennú školu pre mladé slečny. Keď sa však ukáže, že jednou z jej žiačok je aj nenapraviteľná mladá dáma z rodiny Turlockovcov, uvedomí si, že stojí na tenkom ľade. Turlockovci sú totiž otrokári a zámožní obchodníci s whisky. Závidia ¬Ballantyneovcom ich vplyv a navyše ich podozrievajú z abolicionistických aktivít. Ellie sa čoraz väčšmi zamotáva do spleti vzťahov turlockovského klanu a najviac ju to ťahá k peknému Jackovi Turlockovi… Láska, ktorá nemá budúcnosť. Zradí vlastnú rodinu a pridá sa k nepriateľovi? Brilantná rozprávačka Laura Frantz rozvíja strhujúcu ságu rodiny Ballantyneovcov veľkolepým príbehom o láske a oddanosti. Ony sú tým ballantyneovským dedičstvom. (zdroj) ... Titul Na druhom brehu je pokračovaním historickej série Dedičstvo Ballantynovcov z pera talentovanej americkej spisovateľky Laury Frantzovej. Hlavnou postavou druhej časti sa stala krásna a krehká Ellie, najmladšia dcéra Silasa a Eden Ballantynovcov, a drsný, no za to v srdci nežný, Jack, syn Henryho a Isabel Turlockovcov. Ako sme sa už z prvého dielu dozvedeli, obe spomínané rodiny si do oka veľmi nepadli, čo nakoniec viedlo k vzniku hlbokej priepasti stvorenej nenávisťou a závisťou, ktorú si osvojili najmä členovia Turlockovského klanu. Preto je viac ako isté, že intrigy, podlosť a ľudská zloba si nájdu v tomto románe svoje miesto, aby tak znepríjemnili osudy protagonistom. A k tomu všetkému, nech toho nie je málo, ich potrápi aj jeden vzácny cit, ktorý sa hlavným hrdinom stane zakázaným. Zaplavili ju city k nemu, také nové a sladké, až zatajila dych. Čosi sa v nej prebudilo a nemala potuchy, ako to zastaviť. Keby nebol Turlock...Keby si boli rovní... (Laura Frantz, Na druhom brehu) Autorka nám opätovne ponúka zložitý príbeh, v ktorom cesta za vytúženým šťastím, láskou a spravodlivosťou vedie strastiplnou cestou. Avšak tentokrát, na rozdiel od prvej časti s názvom Kováčov učeň, nie je dej knihy venovaný len láske a vývinu postáv. Laura vo svojom diele, okrem iného, zakomponovala aj bolestnú minulosť amerických otrokov, čím dielu dodala vážnosť, hĺbku, ktoré sprevádzali krásne myšlienky dotýkajúce sa vášho srdca. Vďaka tomu sa jej príbeh dokázal odlíšiť od množstva historických romancí, ktoré svoju pozornosť upriamujú len na už spomínaný čistý cit prameniaci priamo zo srdca. Priniesla tak silný príbeh o hrdinoch, ktorí aj napriek hrozbe väzenia či dokonca trestu smrti sú ochotní pomáhať otrokom k vysnívanej slobode. Bože, ochraňuj ich, žehnaj ich, stoj pri nich cestou na sever za slobodou. A stoj aj pri nás. (Laura Frantz, Na druhom brehu) Laura Frantzová je vskutku skvelou a talentovanou rozprávačkou. Do písania svojich románov vkladá obrovské úsilie, ktoré nejeden čitateľ postrehne každou pretočenou stránkou. Autorka nič nenecháva na náhodu, a preto študuje rôzne publikácie, zisťuje, skúma, len aby jej knihy mali hodnovernosť a atmosféru danej doby, čo sa jej už po druhýkrát podarilo na výbornú. Musím sa však priznať, že aj navzdory tomu, ako obdivujem autorkinu snahu, ma spočiatku pokračovanie ságy Ballantynovcov nezaujalo v žiadnom ohľade. Mala som veľké problémy začítať sa do knihy a sústrediť sa na text. Veď len 63 strán som čítala až tri dni, pričom mi na viečka sadala únava kvôli nezáživnému, priveľmi zdĺhavému a z môjho pohľadu i roztržitému deju (dvakrát som pri čítaní týchto zmienených stránok dokonca, doslovne, aj zaspala!). Našťastie, netrvalo to večne a od istého okamihu prišiel vytúžený zlom, vďaka ktorému som si začínala knihu konečne ako tak užívať, ale roztržitosť v texte pretrvávala. Akoby mala autorka v mysli množstvo nekonečných nápadov, ktoré chcela silou mocou zachytiť na papier, ale nedokázala im vyhradiť dostatočný priestor, čo sa žiaľ odrazilo na kvalite samotného príbehu. Mnohým okolnostiam, ktoré sa vyskytli v knihe, chýbala vážnosť a akési vyzdvihnutie daného momentu nad všetky ostatné. Vykresliť, opísať ho do hĺbky, pretože o to priam žobronil, no Laura ho tvrdohlavo ignorovala. Naopak, nepodstatným veciam, ako napríklad podnikaniu Turlockovcov s whisky, sa dostalo prekvapivo širokému priestoru, obohateného dokonca aj o historické perličky ohľadom výroby tejto pekelnej tekutiny. No osobne mi prišlo zbytočné klásť až taký dôraz tejto téme, ktorá bola k tomu všetkému veľmi nudne vykreslená. Okrem toho príbeh ponúkal množstvo zaujímavých a tajomných situácií, ktoré bohužiaľ neboli dotiahnuté do potrebného konca. Autorka ich len načrtla a už sa k nim, na moje prekvapenie, nevrátila, alebo ich spomenula len okrajovo, a pritom sa javili ako kľúčové k celému deju. Bola som z toho zmätená, moje pocity zmiešané a často ma jej „sekanie“ iritovalo až natoľko, že som sa neubránila šomraniu si popod nos. Hoci rozprával pokojne, cítil, ako mu pri pomyslení na ich cestu prestalo biť srdce. Aj pre jedného človeka na úteku musela byť predstava slobody strašidelná. No utekať so ženou a dieťaťom bolo čisté šialenstvo – hrdinský čin utrpenia, aký Jack nikdy predtým nevidel. Nanovo pocítil úzkosť z toho, že títo ľudia nemajú vôbec nič, len rany po biči na svojom chrbte. (Laura Frantz, Na druhom brehu) Ale, aby som nerozprávala len negatívne, musím uznať, že si ma príbeh prekvapivo, aj navzdory prvotným záporným pocitom a niekoľkým výhradám, získal a k záveru som mala veľké problémy nasať vzduch do pľúc. Bolo to neskutočne napínavé, plné nečakaných a dojemných zvratov, ktoré mi trýznili srdce a v duchu som prosíkala autorku, aby dopriala hrdinom, po všetkých tých boľavých útrapách, konečne šťastný koniec. V tomto smere autorka dokáže potrápiť čitateľa a spôsobiť mu nejednu zástavu srdca. Dokáže vás dokonca aj rozplakať, nahnevať, rozosmiať, potešiť i nadchnúť, a to všetko svedčí o spisovateľskom talente, ktorým Laura Frantzová bezpochyby oplýva. Len škoda, že občas jej svetlé stránky spisovateľských zručností z ničoho nič, nepochopiteľne, pohasnú a s ním aj čaro, vďaka ktorému si nás autorka vie zakaždým podmaniť. Všemohúci Otče, ty si stvoril všetkých ľudí navzájom rovných a za to ti zo srdca ďakujeme. (Laura Frantz, Na druhom brehu) Titul Na druhom brehu od Laury Frantzovej je zaujímavým pokračovaním série, no nemôžem povedať, žeby som bola z neho nadšená avšak ani sklamaná. Je to taká zlatá stredná cesta. Príbeh síce v sebe nesie obrovský potenciál, no autorka ho nedokázala naplno využiť. Aj keď jej talent nemožno poprieť a kvalite textu, z tej štylistickej stránky, niet čo vytknúť, osobne ma iritovalo miestami nudné a roztržité spracovanie príbehu a nedokončenie načrtnutých tém, myšlienok a situácií, čo sa iba podpísalo na nesúrodosti deja. Ale i tak je to pekný, príjemný a oddychový príbeh so skvelou atmosférou danej doby, v ktorom nájdete množstvo krásnych myšlienok zameraných na ľudskosť, dôveru, lásku a vieru v Boha. Osobne si ma väčšmi získal prvý diel tejto série, no nemôžem poprieť, že moja romantická duša si užila aj túto druhú časť a nevie sa dočkať poslednej, ktorá zavŕši ságu výnimočnej rodiny Ballantynovcov. Hádam sa jej dočkáme už čoskoro... Ovocie modlitby je väčšie, než si tento svet dokáže predstaviť. (Alfred, Lord Tennyson)

 

Produkt sa da kupit tu

Knihu poskytlo vydavateľstvo i527.net

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.